V posledných desaťročiach sa jazero Čad dostalo do pozornosti svetovej verejnosti v dôsledku dramatického poklesu hladiny vody. Satelitné snímky prezradili, že jeho plocha sa od roku 1963 zmenšila o viac ako 90%. Tento jav sa pripisuje na vrub globálneho otepľovania. Správy o procese vysychania sa niektorí vedci pokúšajú kritizovať a spochybniť. Čadské jazero je jedným z najväčších sladkovodných útvarov na svete, vytvára jedinečný a globálne dôležitý ekosystém vďaka svojej periférnej polohe v púšti Erg Kanem.
Blog Svet dovoleniek - Dovolenka Čad - článok vznikol na podporu klimatických dohôd
Jazero Čad - vyschnuté miesta vykazujú znaky púšte
Čadské jazero je vnútrozemské jazero bez prítoku v západnej strednej Afrike. Nachádza sa na južnom okraji Sahary v Čadskej panve a je rozdelený medzi štáty Čad, Kamerun, Nigéria a Niger. Dva troj-krajiny rohy sa nachádzajú v jazere: Kamerun-Čad-Nigéria v juhovýchodnej časti a Niger-Čad-Nigéria v severozápadnej časti. Obe už nie sú pokryté vodnou hladinou jazera, zostávajúca vodná plocha sa rozprestiera nad Čadom a Kamerunom.
Dosiahnutie dohody o „klimatickom balíku v Katoviciach“ si vyžiadalo dlhé a ťažké rokovania, ale nakoniec sa krajiny dohodli na súbore opatrení na vykonávanie dohody o zmene klímy z roku 2015 v Paríži. V Katoviciach krajiny zdôraznili naliehavosť zvýšených ambícií s cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú snahu všetkých strán o zmiernenie a prispôsobenie sa.
Katowice boli hlavným krokom vpred pri realizácii Parížskej dohody. Cieľom dohody, ktorá bola prijatá v decembri 2015 a ku ktorej sa doteraz pripojilo 184 krajín, je obmedziť globálne otepľovanie na výrazne pod 2 °C alebo dokonca na 1,5 °C v tomto storočí. Rokovaniam predchádzalo viacero významných ekologických udalostí - vyparujúce sa jazerá, rastúci uhoľný program, snehové búrky a podobne.
Na Svetový deň boja proti rozširovaniu púští, 17. jún, zverejnila OSN na svojej oficiálnej webovej stránke fotografiu jazera Čad v strednej Afrike, ktoré kedysi patrilo medzi najväčšie vodné plochy na svete, ale teraz dosahuje iba päť percent svojej pôvodnej veľkosti. Vysušené oblasti hneď vedľa vodných plôch, ktoré ešte ostali "mokré", jasne ukazujú na príznaky vznikajúcej púšte. V súvislosti s týmto príspevkom predniesol generálny tajomník OSN António Guterres zaujímavú správu.
"Dezertifikácia, degradácia pôdy a sucho sú hlavné hrozby postihujúce milióny ľudí na celom svete, najmä ženy a deti. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi 197 strán prijalo významný dohovor zameraný na mobilizáciu globálnych opatrení. Zostáva ešte veľa práce. Svet každoročne stráca 24 miliárd ton úrodnej pôdy. Degradácia suchých zón znižuje domáci produkt v rozvojových krajinách až o 8 percent ročne. Tieto trendy musíme bezodkladne zmeniť. Ochrana a obnova pôdy - a jej lepšie využívanie - môžu znížiť nútenú migráciu, zlepšiť potravinovú bezpečnosť a podnietiť hospodársky rast. Môže nám tiež pomôcť riešiť globálnu klimatickú krízu. V tento svetový deň (17. jún) uznajme nevyhnutnosť boja proti rozširovaniu púští ako súčasť nášho úsilia o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja" - uviedol António Guterres.
Mnohí ekológovia a priaznivci teórie "klimatických zmien" očakávali v správe generálneho tajomníka aspoň zmienku o klimatických dôvodoch miznutia jazera Čad, ak nie celkom jasné obvinenie tohto fenoménu. António Guterres však globálne príčiny ani nespomenul. Čím ďalej sa objavuje viac zainteresovaných vedcov, politikov a ochranárov, ktorí sa nesnažia len o prvoplánové váľanie viny na globálne príčiny, ale sú ochotní jednotlivé problematické "eko-kauzy" podrobiť hlbšiemu skúmaniu a objaviť aj vážnejšie teórie. Podrobným skúmaním boli objavené aj viaceré ne-globálne dôvody problémov jazera Čad, ktoré má obrovský až zásadný význam. Podľa niektorých by sa dalo považovať za svetový klimatický barometer.
Jazero Čad je totiž plytké jazero, ktoré sa za posledných 50 rokov zmenšilo takmer na polovicu (z 26.000 km2 na 17.000 km2), avšak jeho veľkosť sa výrazne mení podľa ročných období a taktiež z roka na rok podľa zrážok. Jazero nemusí nevyhnutne zmiznúť, ale jeho budúcnosť závisí od možných zmien monzúnových dažďov v dôsledku globálneho otepľovania a od využívania jeho prítokov na poľnohospodárske účely. Je to veľmi citlivý barometer, ktorým by sa mohli posudzovať zmeny klímy aj v celosvetovom meradle.
Miestny biológ Dr. Nduka strávil roky štúdiom v regióne, vyhlásil, že je „nezmysel“ obviňovať podnebie z miznutia jazera. Od roku 1980 sa počet obyvateľov Čadu strojnásobil. Pred tým žilo pri jazere pár miestnych spoločenstiev, ale voda je teraz čerpaná na zavlažovanie a na zásobovanie miest. A rieky, ktoré jazero napájajú, boli prehradené a voda odvedená na polia.
Po celé desaťročia boli stromy vytínané a nenasadené späť. Žiadny systém "lesníctva" tu nejestvuje. "Púšť prevzala miesto, kde sme mali džungľu, a vietor Harmattan zo Sahary, ktorý bol predtým zastavený lesom, fúka piesok do vodných tokov." Ďalej uviedol, že existuje "riziko, že africké vlády môžu používať zmenu podnebia na vysvetlenie katastrof, ktoré sa ale týkajú vlastnej neschopnosti". Dnes sa viac ako 20 miliónov ľudí spolieha na jazero Čad, naproti jednému miliónu závislých z čias Francúzskeho vplyvu v roku 1960.
Ale sú tu aj dobré správy. Satelitné fotografie ukazujú, že potom ako štyri krajiny hraničiace s jazerom zriadili komisiu na zvládnutie krízy, vody v jazere stúpajú. „Zmena podnebia je skutočná,“ povedal Dr. Nduka, „ale bojovať proti nej bude ťažké, ak budeme naďalej viniť počasie za každú katastrofu spôsobenú človekom.“
Nigéria usporiadala medzinárodnú konferenciu o záchrane jazera Čad, ktorá sa konala 26. až 28. februára 2018 v Abuja. Témou konferencie bolo „Zachránenie Čadského jazera s cieľom oživiť ekosystém povodia pre udržateľné živobytie, bezpečnosť a rozvoj“. Hlavným cieľom medzinárodnej konferencie je vytvoriť globálne povedomie o sociálno-ekonomických a environmentálnych výzvach vyplývajúcich zo zmenšenia Čadského jazera, ktoré spôsobujú hrozby a vyvolávajú neistotu. Celkovým cieľom je vyvinúť komplexný akčný program na záchranu jazera pred zmiznutím.
Podtémy konferencie sú:
- Obnova jazera Čad, najmodernejšie vedecké poznatky a technické inovácie.
- Jazero Chad prietok vody, vyhliadky, výzvy a riešenia.
- Sociálne, environmentálne, kultúrne a vzdelávacie aspekty v súčasnom kontexte.
- Aspekty bezpečnosti a regionálnej spolupráce s cieľom obnoviť mier v povodí Čadu.
- Financovanie schválených možností.
Odhaduje sa, že 12% z 370 miliónov ľudí v krajinách Alžírsko, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Líbya, Niger, Nigéria a Sudán, žije okolo jazera a závisí od neho pri pestovaní plodín a chovu dobytka, rybolove a obchode. Konferencia zdôraznila potrebu silnej politickej vôle medzi členskými štátmi pri hľadaní trvalých riešení problémov, ktorým čelí povodie Čadského jazera. Účastníci konferencie zistili, že degradácia zdrojov, zmena klímy a neudržateľné poľnohospodárske postupy prispeli k zmene zrážok v regióne, čo malo priamy vplyv na milióny ľudí, ktorí závisia od zdrojov jazera.
Konferencia dospela k záveru, že neexistuje žiadne riešenie pre zmenšujúce sa jazero Čad, ktoré by si nevyžadovalo prenos vody do tohto zdroja z iného zdroja, a odporučila prenos vody medzi povodiami Konga t.j. riekou Kongo a riekou Chari, ktorá priteká do jazera Čad. Konferencia tiež požiadala Africkú úniu, aby to považovala za panafrickú iniciatívu, ktorá by mohla pomôcť obnoviť mier v povodí Čadského jazera, a vyzvala Africkú rozvojovú banku, aby uľahčila vytvorenie fondu Čadského jazera vo výške 50 miliárd dolárov.
UNDP (United Nations Development Programme) - Rozvojový program OSN je pripravený poskytnúť potrebnú podporu vládam a zainteresovaným stranám povodia jazera Čad, aby pomohol uskutočniť tento projekt.
Africké obyvateľstvo a jeho vodcovia sa zaviazali prispieť k zabráneniu šírenia púšte vysadením najväčšieho zeleného pásu lesa dĺžky 7777 km naprieč celou Afrikou, južne pod púšťou Sahara v oblasti Sahel. V roku 2005 sa sen o zalesnenom území Sahelu stáva skutočnosťou a ľudstvo je svedkom najväčšej udalosti vo svojej histórii. Začína sa sadiť Veľký Zelený Múr. Prostredníctvom Africkej únie sa do budovania Veľkej Zelenej Steny zapojilo 21 afrických krajín: Senegal, Gambia, Mauritánia, Mali, Burkina Faso, Ghana, Niger, Benin, Nigéria, Kamerún, Čad, Sudán, Eritrea, Etiópia, Džibutsko, Somálsko, Kapverdy, Alžírsko, Tunisko, Líbya, Egypt. Viac na - Veľký zelený múr Afriky.
Spojením vlastného pričinenia (masové sadenie stromov Afričanmi) a svetovej pomoci (dodávka a financovanie kanálu Kongo-Chari prostredníctvom UNDP) je krásnym príkladom, ako naprávať, čo bolo dlhé roky ničené a zanedbávané. SADIŤ STROMY JE NEVYHNUTNOSŤOU. Privádzať vodu z inej rieky je neprirodzené a nekoncepčné, ale vzhľadom k rýchlosti zanikania jazera a závislosti miliónov ľudí na ňom, je asi ďalšou nevyhnutnosťou. Poučíme sa na prípade jazera Čad a začneme konať, t.j. celosvetovo sadiť stromy? Skôr, ako nám vyschnú rieky, jazerá a pôda?
