TŽ článok publikovaný na - Hongkong kľúč k čínskej prosperite
Mapa Hongkong
Zväčšiť mapu
Doporučené čítanie:
• Navštívte Hong Kong
• Tourism Hong Kong - gov
• Hong Kong ekonomický zázrak
• Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Pekingu
• Hong Kong International Airport
• Hong Kong Wikitravel
• Discover HongKong - official travel guide
• GOV HongKong
P.S. aby som nezabudol, Čína dala svetu aj ping-pong a kung-fu.
R.H. ;-)
Obyvatelia bývalej britskej kolónie Hongkong sa obávali, či sa im podarí udržať si niekdajšiu vysokú životnú úroveň aj počas pripojenia ku komunistickej Číne. Zatiaľ Čína chráni Hongkong od zásahov do fungovania jedinečného know-how, ktoré chce použiť ako východisko k budúcej prosperite Číny. Od júla 1997 sa HongKong vrátil spod britskej nadvlády späť do Číny a dodnes tento kút sveta patrí k hospodárskym unikátom.
Hongkong, domovom obrázku je Wikipédia
Príklad vzťahov Číny k HongKongu ukazuje, že nie je potrebné obávať sa všetkých komunistov. Tí čínski tak naznačujú, že nie ničenie je ich záujmom. Kde je rozum, ideológia nie je až taká podstatná. Nie je potrebné báť sa komunistu, ale pozor na hlúpeho komunistu, nebojte sa katolíka, ale pozor na upaľovača čarodejníc ... Hong Kong aj po pripojení k Číne vykazuje výborné hospodárske výsledky, podobne ako ostrov Taiwan, ktorý je akousi politickou anomáliou. Je vlastne príjemným zistením, že existujú voľné nie úplne jednoznačné štátno-autonómno-právne územia, ktoré prosperujú. Stačí, že niekto silný nad nimi drží ruku. Iní si tak držia odstup a nechávajú si zájsť na ne chuť.
Zaujímavý vzťah má Čína napr. k Tibetu. Navonok sa môže zdať, že Tibet je iný oriešok. Ale on skutočne je iný oriešok. Tibet, HongKong, Taiwan sú veľmi odlišné entity s iným obsahom, s odlišným obyvateľstvom, inou tématikou, nachádzajúce sa v inom časopriestore. Prečo by vzťahy mali byť rovnaké? Žiadna krajina sveta si nedovolí otvorene kritizovať Čínu, ani komentovať vonkajšie či vnútorné záležitosti aj keď sa niektoré zdajú kritizovania hodné. Čína už patrila na prvé miesto, dala svetu papier, atrament, kompas, dáždnik ale aj čaj či čínsky múr. Zo zaostalej agrárnej krajiny sa vyvíja nová Čína. Veľkosť územia a počet obyvateľov predznačujú obrovský potenciál stať sa opäť svetovou veľmocou. Stačí len objaviť ten správny kľúč k budúcej prosperite.
Ochota tvrdo pracovať dvadsaťštyri hodín denne
Čína sa niekoľko desaťročí posúva smerom nahor v ekonomických rebríčkoch. Odborné prognózy oznamujú príchod nového lídra, ktorému budú patriť svetové trhy. Warren Buffett odkazuje: "19. storočie patrilo Anglicku, 20. Amerike a 21. patrí Číne". Jediný a jednoduchý recept na svetový úspech znie ochota tvrdo pracovať. Taká banalita pomyslíte si, ale keď sa pustí do tvrdej práce za minimálne mzdy miliardový národ, tak to musí niekam preraziť. Množstvo Číňanov sa nachádza rozptýlených po celom svete. Sledovať ich pracovitosť a nenáročnosť môžeme aj na Slovensku. Majú disciplínu, odhodlanie, energiu. Hongkong je prvá, akási pokusná komunita Číňanov, ktorá dosiahla reálny hospodársky úspech. Ako na to?
Letná polnoc na rohu ulice Nathan Road v štvrti Kowloon v centre Hongkongu. Všetky okná vysvietené do tmy. Obrovské neónové reklamy vo výške súperia s rozžiarenými výkladmi obchodníkov na prízemí vysokých budov ovešaných čerstvo vypraným prádlom. Stavební robotníci sa hemžia na osvetlených lešeniach z bambusových tyčí. Preplnené autobusy sa posúvajú v zápche trúbiacich nákladiakov, dodávok a limuzín. Medzi nimi rachotia motorky, prepletajú sa bicyklisti, ručné vozíky a rikšiari.
V kaviarni na prízemí šesťposchodového obchodného strediska posúvajú hráči madžongu hracie kamene zo slonoviny. Po chodníku sa rytmicky ozýva klepot drevených sandálov. V postrannej ulici spí pod plachtou na drevenom lehátku postarší Číňan v saku a šortkách a vôbec mu nevadia okoloidúci chodci. Cez vlhký a špinavý vzduch vidieť na oblohe niekoľko hviezd, ktoré občas zmiznú, keď nad strechami zahrmí ďalšie lietadlo štartujúce z medzinárodného letiska. To je obraz prosperujúcej metropoly Hongkong.
Chaos a ruch vládnu Hongkongu dvadsaťštyri hodín denne. Mesto nikdy nespí. Tisíce bytov majú v zadných miestnostiach dielničky, takže drobní remeselníci môžu pracovať dlho do noci. Keď si v Hongkongu poobede objednáte košeľu alebo oblek na mieru, ráno budú pripravené na poslednú skúšku. Väčšina oblečenia, ktoré sa v Hongkongu vyrába, ide na vývoz do Európy, Severnej Ameriky a Austrálie. Pre domácu potrebu sa dováža oblečenie z čínskeho vnútrozemia, odkiaľ prichádza aj voda a elektrina. Na druhej strane je možné nakúpiť aj drahé francúzske vína a parfumy určené najmä turistom, ktorých prichádza do krajiny okolo 7 mil. ročne.
Ilegálny obchod s ópiom vtiahol Čínu a Britániu do ópiovej vojny
Veľa medzinárodných obchodných spoločností má luxusné kancelárie v hongkongskom obchodnom centre. Zaujímavé dejiny tejto kolónie začínajú roku 1840, kedy Briti obsadili prevažne holú skalu v ústí Perlovej rieky na juh od Kantonu s chráneným prírodným prístavom. Pred britskou okupáciou túto oblasť obývali rybári a často ju navštevovali piráti. Existujú dôkazy, že oblasť bola obývaná už v neolite a v dobe kamennej bola veľmi ovplyvnená čínskou lungšanskou kultúrou.
Britský ilegálny obchod s ópiom viedol v 19. storočí k úplnému získaniu Hongkongu. Roku 1839 zahájila čínska vláda v Kantone proti ópiovú kampaň, pri ktorej bola obsadená továreň a bolo skonfiškované obrovské množstvo drogy.
Briti sa stiahli do Macaa a požadovali obchodnú zmluvu, alebo malé územie, kde by mohol obchod prebiehať bezpečne. Boje vo vodách okolo Hongkongu vyústili do prvej ópiovej vojny. Po svojej porážke odstúpila Čína kamenistý ostrov Hongkong Británii. Po ďalších bojoch získala Veľká Británia roku 1860 aj územie na pevnine oproti Hongkongu. Británii bolo prenajaté roku 1898 na 99 rokov väčšie územie na pevnine spolu s priľahlými ostrovčekmi.
Od tých čias zaznamenal Hongkong značný rozvoj. Rýchlo sa zmenil na kvitnúce obchodné centrum, ktoré lákalo mnohých čínskych prisťahovalcov, najmä po revolúcii roku 1911, v čase japonskej okupácie Číny a po čínskej občianskej vojne ( r. 1945 - 49 ). O rok bolo zrejmé, že hospodársky rozvoj je podmienený rozsiahlou industrializáciou, vybudovaním nových prístavov a rozšírením letiska.
Hongkong bol od veľkej komunistickej Číny oddelený úzkym potôčikom a vysokým plotom z ostnatého drôtu, ktorý postavili Briti, aby zabránili utečencom vo vstupe do krajiny. Bol to ironický protiklad európskej „železnej opony“, ktorú postavili komunistické vlády, aby zabránili vlastným obyvateľom opustiť krajinu. Najmä v čase Maovej kultúrnej revolúcie utekalo do Hongkongu veľa Číňanov.
Spod Britskej nadvlády pod čínsku vlajku
Hospodárske výsledky Hongkongu môžu byť najlepšou zárukou jeho politickej budúcnosti. Roku 1997 vypršal britský 99 ročný prenájom Nových území a s ním aj britská nadvláda nad celou kolóniou. Čína prevzala moc nad územím roku 1997. Ale nebolo to iba prevzatie moci. Čína sa zmluvne zaviazala, že zachová v Hongkongu slobodné kapitalistické podnikanie na ďalších 50 rokov. Tým politicky uznala hospodársku silu Hongkongu. Čínska potreba peňazí na financovanie vlastného hospodárstva by mohla byť silným argumentom pre čínskych komunistických politikov, aby nezabíjali sliepku, ktorá už zniesla toľko zlatých vajec.
Obyvateľov Hongkongu čakala neistá budúcnosť čínskych občanov, väčšinou obyvatelia nečínskej národnosti, sa rozhodli opustiť krajinu aj so svojimi peniazmi. Časť investorov tiež radšej na dlhé roky stiahla z krajiny svoj kapitál. Britská vláda sa rozhodla ponúknuť 50 000 obyvateľom a ich rodinám britské občianstvo bez splnenia podmienky pobytu na britskom území aj pre obyvateľov indickej a pakistanskej národnosti, ktorí nedostali čínske občianstvo.
Odovzdanie správy nad Hongkongom sa neobišlo bez problémov – čínska strana napríklad odmietla financovať výstavbu nového medzinárodného letiska v Chek Lap Kok, ktoré má nahradiť preplnené letisko Kai Tak. Panujú obavy, že Čína nebude dodržiavať demokratické zásady a namiesto volených zástupcov bude dosadzovať menovaných funkcionárov.
Britská kolónia Hongkong je však už minulosťou. Posledný britský guvernér Chris Patten ju odovzdal Tchung Čche- hwanovi, ktorý bol menovaný Pekingom. Budúcnosť ukáže, či myšlienka „ jedna krajina dva systémy“ bude funkčná a úspešná.
Čína našla kľúč k prosperite
Hongkong sa v súčasnosti nazýva skalnatý ostrov, ktorý je lemovaný zlatými plážami a luxusnými obytnými domami, kde žije 27% obyvateľov krajiny. Na polostrove severne od Hongkongu sa teraz rozkladá aglomerácia Kowlon. Hustota obyvateľov v niektorých miestach dosahuje až 250 000 / km2. Je to najhustejšie obývané miesto na svete. Takmer tu neexistuje nezamestnanosť.
Tretia časť na sever od polostrova sa nazýva Nové územia a predstavuje viac ako 90 % územia Hongkongu vrátane ostrova Lan, vyše 200 malých ostrovčekov a hlavnou časťou územia na pevnine s hlbokými údoliami. Továrne, prístavy, cestná sieť a nové mestá nechávajú iba málo miesta pre skromné políčka.
Pre prosperitu Hongkongu je Čína nepostrádateľná. Okrem 2% sú všetci obyvatelia Hongkongu etnickí Číňania, ktorí prišli zo susednej provincie Kuang-tung, z Fu-ťienu a ostatných provincií. Najpočetnejšou skupinou sú Kantoňania, ktorí žijú v mestách i na vidieku. Väčšina surovín, ktoré Hongkong spracováva na najrôznejšie produkty určené na vývoz do celého sveta, pochádza z Číny. Hongkong nemá prírodné zdroje, nerasty ani palivá. Dokonca aj voda priteká z nádrží mimo jeho územia.
Hongkong má tri dôležité výhody:
1. umiestnenie blízko hlavných obchodných ciest v Tichom oceáne,
2. prekrásny prírodný prístav
3. tvrdo pracujúce obyvateľstvo.
Táto kombinácia sa ukázala veľmi úspešná. Hongkong vyváža viac rozhlasových prijímačov ako ktorákoľvek iná krajina na svete vrátane Spojených štátov a Japonska. Jeho medzinárodný obchod presahuje objem obchodu ďaleko väčších krajín, ako sú Brazília, India, Juhoafrická republika a Čína, ktoré patria medzi najväčšie krajiny sveta.
Po odpočítaní inflácie zaznamenáva hospodárstvo ročný rast asi 10% a je prevažne financované reinvestíciou ziskov. Tento rast prevyšuje svetových hospodárskych gigantov. Výsledkom je že Hongkong je pre prosperitu Číny rovnako dôležitý ako Čína pre prosperitu Hongkongu.
Hongkong, domovom obrázku je Wikipédia
Príklad vzťahov Číny k HongKongu ukazuje, že nie je potrebné obávať sa všetkých komunistov. Tí čínski tak naznačujú, že nie ničenie je ich záujmom. Kde je rozum, ideológia nie je až taká podstatná. Nie je potrebné báť sa komunistu, ale pozor na hlúpeho komunistu, nebojte sa katolíka, ale pozor na upaľovača čarodejníc ... Hong Kong aj po pripojení k Číne vykazuje výborné hospodárske výsledky, podobne ako ostrov Taiwan, ktorý je akousi politickou anomáliou. Je vlastne príjemným zistením, že existujú voľné nie úplne jednoznačné štátno-autonómno-právne územia, ktoré prosperujú. Stačí, že niekto silný nad nimi drží ruku. Iní si tak držia odstup a nechávajú si zájsť na ne chuť.
Zaujímavý vzťah má Čína napr. k Tibetu. Navonok sa môže zdať, že Tibet je iný oriešok. Ale on skutočne je iný oriešok. Tibet, HongKong, Taiwan sú veľmi odlišné entity s iným obsahom, s odlišným obyvateľstvom, inou tématikou, nachádzajúce sa v inom časopriestore. Prečo by vzťahy mali byť rovnaké? Žiadna krajina sveta si nedovolí otvorene kritizovať Čínu, ani komentovať vonkajšie či vnútorné záležitosti aj keď sa niektoré zdajú kritizovania hodné. Čína už patrila na prvé miesto, dala svetu papier, atrament, kompas, dáždnik ale aj čaj či čínsky múr. Zo zaostalej agrárnej krajiny sa vyvíja nová Čína. Veľkosť územia a počet obyvateľov predznačujú obrovský potenciál stať sa opäť svetovou veľmocou. Stačí len objaviť ten správny kľúč k budúcej prosperite.
Ochota tvrdo pracovať dvadsaťštyri hodín denne
Čína sa niekoľko desaťročí posúva smerom nahor v ekonomických rebríčkoch. Odborné prognózy oznamujú príchod nového lídra, ktorému budú patriť svetové trhy. Warren Buffett odkazuje: "19. storočie patrilo Anglicku, 20. Amerike a 21. patrí Číne". Jediný a jednoduchý recept na svetový úspech znie ochota tvrdo pracovať. Taká banalita pomyslíte si, ale keď sa pustí do tvrdej práce za minimálne mzdy miliardový národ, tak to musí niekam preraziť. Množstvo Číňanov sa nachádza rozptýlených po celom svete. Sledovať ich pracovitosť a nenáročnosť môžeme aj na Slovensku. Majú disciplínu, odhodlanie, energiu. Hongkong je prvá, akási pokusná komunita Číňanov, ktorá dosiahla reálny hospodársky úspech. Ako na to?
Letná polnoc na rohu ulice Nathan Road v štvrti Kowloon v centre Hongkongu. Všetky okná vysvietené do tmy. Obrovské neónové reklamy vo výške súperia s rozžiarenými výkladmi obchodníkov na prízemí vysokých budov ovešaných čerstvo vypraným prádlom. Stavební robotníci sa hemžia na osvetlených lešeniach z bambusových tyčí. Preplnené autobusy sa posúvajú v zápche trúbiacich nákladiakov, dodávok a limuzín. Medzi nimi rachotia motorky, prepletajú sa bicyklisti, ručné vozíky a rikšiari.
V kaviarni na prízemí šesťposchodového obchodného strediska posúvajú hráči madžongu hracie kamene zo slonoviny. Po chodníku sa rytmicky ozýva klepot drevených sandálov. V postrannej ulici spí pod plachtou na drevenom lehátku postarší Číňan v saku a šortkách a vôbec mu nevadia okoloidúci chodci. Cez vlhký a špinavý vzduch vidieť na oblohe niekoľko hviezd, ktoré občas zmiznú, keď nad strechami zahrmí ďalšie lietadlo štartujúce z medzinárodného letiska. To je obraz prosperujúcej metropoly Hongkong.
Chaos a ruch vládnu Hongkongu dvadsaťštyri hodín denne. Mesto nikdy nespí. Tisíce bytov majú v zadných miestnostiach dielničky, takže drobní remeselníci môžu pracovať dlho do noci. Keď si v Hongkongu poobede objednáte košeľu alebo oblek na mieru, ráno budú pripravené na poslednú skúšku. Väčšina oblečenia, ktoré sa v Hongkongu vyrába, ide na vývoz do Európy, Severnej Ameriky a Austrálie. Pre domácu potrebu sa dováža oblečenie z čínskeho vnútrozemia, odkiaľ prichádza aj voda a elektrina. Na druhej strane je možné nakúpiť aj drahé francúzske vína a parfumy určené najmä turistom, ktorých prichádza do krajiny okolo 7 mil. ročne.
Ilegálny obchod s ópiom vtiahol Čínu a Britániu do ópiovej vojny
Veľa medzinárodných obchodných spoločností má luxusné kancelárie v hongkongskom obchodnom centre. Zaujímavé dejiny tejto kolónie začínajú roku 1840, kedy Briti obsadili prevažne holú skalu v ústí Perlovej rieky na juh od Kantonu s chráneným prírodným prístavom. Pred britskou okupáciou túto oblasť obývali rybári a často ju navštevovali piráti. Existujú dôkazy, že oblasť bola obývaná už v neolite a v dobe kamennej bola veľmi ovplyvnená čínskou lungšanskou kultúrou.
Britský ilegálny obchod s ópiom viedol v 19. storočí k úplnému získaniu Hongkongu. Roku 1839 zahájila čínska vláda v Kantone proti ópiovú kampaň, pri ktorej bola obsadená továreň a bolo skonfiškované obrovské množstvo drogy.
Briti sa stiahli do Macaa a požadovali obchodnú zmluvu, alebo malé územie, kde by mohol obchod prebiehať bezpečne. Boje vo vodách okolo Hongkongu vyústili do prvej ópiovej vojny. Po svojej porážke odstúpila Čína kamenistý ostrov Hongkong Británii. Po ďalších bojoch získala Veľká Británia roku 1860 aj územie na pevnine oproti Hongkongu. Británii bolo prenajaté roku 1898 na 99 rokov väčšie územie na pevnine spolu s priľahlými ostrovčekmi.
Od tých čias zaznamenal Hongkong značný rozvoj. Rýchlo sa zmenil na kvitnúce obchodné centrum, ktoré lákalo mnohých čínskych prisťahovalcov, najmä po revolúcii roku 1911, v čase japonskej okupácie Číny a po čínskej občianskej vojne ( r. 1945 - 49 ). O rok bolo zrejmé, že hospodársky rozvoj je podmienený rozsiahlou industrializáciou, vybudovaním nových prístavov a rozšírením letiska.
Hongkong bol od veľkej komunistickej Číny oddelený úzkym potôčikom a vysokým plotom z ostnatého drôtu, ktorý postavili Briti, aby zabránili utečencom vo vstupe do krajiny. Bol to ironický protiklad európskej „železnej opony“, ktorú postavili komunistické vlády, aby zabránili vlastným obyvateľom opustiť krajinu. Najmä v čase Maovej kultúrnej revolúcie utekalo do Hongkongu veľa Číňanov.
Spod Britskej nadvlády pod čínsku vlajku
Hospodárske výsledky Hongkongu môžu byť najlepšou zárukou jeho politickej budúcnosti. Roku 1997 vypršal britský 99 ročný prenájom Nových území a s ním aj britská nadvláda nad celou kolóniou. Čína prevzala moc nad územím roku 1997. Ale nebolo to iba prevzatie moci. Čína sa zmluvne zaviazala, že zachová v Hongkongu slobodné kapitalistické podnikanie na ďalších 50 rokov. Tým politicky uznala hospodársku silu Hongkongu. Čínska potreba peňazí na financovanie vlastného hospodárstva by mohla byť silným argumentom pre čínskych komunistických politikov, aby nezabíjali sliepku, ktorá už zniesla toľko zlatých vajec.
Obyvateľov Hongkongu čakala neistá budúcnosť čínskych občanov, väčšinou obyvatelia nečínskej národnosti, sa rozhodli opustiť krajinu aj so svojimi peniazmi. Časť investorov tiež radšej na dlhé roky stiahla z krajiny svoj kapitál. Britská vláda sa rozhodla ponúknuť 50 000 obyvateľom a ich rodinám britské občianstvo bez splnenia podmienky pobytu na britskom území aj pre obyvateľov indickej a pakistanskej národnosti, ktorí nedostali čínske občianstvo.
Odovzdanie správy nad Hongkongom sa neobišlo bez problémov – čínska strana napríklad odmietla financovať výstavbu nového medzinárodného letiska v Chek Lap Kok, ktoré má nahradiť preplnené letisko Kai Tak. Panujú obavy, že Čína nebude dodržiavať demokratické zásady a namiesto volených zástupcov bude dosadzovať menovaných funkcionárov.
Britská kolónia Hongkong je však už minulosťou. Posledný britský guvernér Chris Patten ju odovzdal Tchung Čche- hwanovi, ktorý bol menovaný Pekingom. Budúcnosť ukáže, či myšlienka „ jedna krajina dva systémy“ bude funkčná a úspešná.
Čína našla kľúč k prosperite
Hongkong sa v súčasnosti nazýva skalnatý ostrov, ktorý je lemovaný zlatými plážami a luxusnými obytnými domami, kde žije 27% obyvateľov krajiny. Na polostrove severne od Hongkongu sa teraz rozkladá aglomerácia Kowlon. Hustota obyvateľov v niektorých miestach dosahuje až 250 000 / km2. Je to najhustejšie obývané miesto na svete. Takmer tu neexistuje nezamestnanosť.
Tretia časť na sever od polostrova sa nazýva Nové územia a predstavuje viac ako 90 % územia Hongkongu vrátane ostrova Lan, vyše 200 malých ostrovčekov a hlavnou časťou územia na pevnine s hlbokými údoliami. Továrne, prístavy, cestná sieť a nové mestá nechávajú iba málo miesta pre skromné políčka.
Pre prosperitu Hongkongu je Čína nepostrádateľná. Okrem 2% sú všetci obyvatelia Hongkongu etnickí Číňania, ktorí prišli zo susednej provincie Kuang-tung, z Fu-ťienu a ostatných provincií. Najpočetnejšou skupinou sú Kantoňania, ktorí žijú v mestách i na vidieku. Väčšina surovín, ktoré Hongkong spracováva na najrôznejšie produkty určené na vývoz do celého sveta, pochádza z Číny. Hongkong nemá prírodné zdroje, nerasty ani palivá. Dokonca aj voda priteká z nádrží mimo jeho územia.
Hongkong má tri dôležité výhody:
1. umiestnenie blízko hlavných obchodných ciest v Tichom oceáne,
2. prekrásny prírodný prístav
3. tvrdo pracujúce obyvateľstvo.
Táto kombinácia sa ukázala veľmi úspešná. Hongkong vyváža viac rozhlasových prijímačov ako ktorákoľvek iná krajina na svete vrátane Spojených štátov a Japonska. Jeho medzinárodný obchod presahuje objem obchodu ďaleko väčších krajín, ako sú Brazília, India, Juhoafrická republika a Čína, ktoré patria medzi najväčšie krajiny sveta.
Po odpočítaní inflácie zaznamenáva hospodárstvo ročný rast asi 10% a je prevažne financované reinvestíciou ziskov. Tento rast prevyšuje svetových hospodárskych gigantov. Výsledkom je že Hongkong je pre prosperitu Číny rovnako dôležitý ako Čína pre prosperitu Hongkongu.
Mapa Hongkong
Zväčšiť mapu
Doporučené čítanie:
• Navštívte Hong Kong
• Tourism Hong Kong - gov
• Hong Kong ekonomický zázrak
• Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Pekingu
• Hong Kong International Airport
• Hong Kong Wikitravel
• Discover HongKong - official travel guide
• GOV HongKong
P.S. aby som nezabudol, Čína dala svetu aj ping-pong a kung-fu.
R.H. ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Odkazy (http) v komentároch uvážime.