Grónsko hľadá svoje miesto v súčasnom svete

článok publikovaný na - Grónsko hľadá miesto vo svete

Najchladnejšie obývané územie sveta dovoleniek, ktoré jeho obyvatelia nazývajú krajina ľudí, hľadá svoje miesto v súčasnom svete. Najväčší ostrov na svete Grónsko meria cez 2.175.000 km² a okrem 15% je celá rozloha ostrova pokratá ľadovcom. Ten miestami dosahuje až tri kilometre hrúbky. Po južnom kontinente Antarktíde je to druhé najľadovatejšie miesto sveta.

Grónsko   Grónsko, domovom obrázku je Catai.es

Oficiálny názov : Kalaallit Nunaat
Rozloha v km2 : 2 166 086
Počet obyvateľov : 58 000
Hlavné mesto : Nuuk
Politický systém : samosprávna časť Dánska
Mena : dánska koruna
Jazyk : grónština, dánština


Roku 1985 Európske spoločenstvá stratili polovicu svojej rozlohy, keď sa Grónsko rozhodlo organizáciu opustiť ako prvé územie od jeho založenia. Toto politické gesto najväčšieho ostrova na svete odráža rozhodnutie jeho obyvateľov kráčať samostatnou politickou a hospodárskou cestou.

Hráč na harmoniku a luteránsky kňaz Jonathan Motzfeldt, predseda vlády, ktorý odtrhol krajinu od ES, usiloval, aby Grónsko pretrhlo politické a hospodárske putá s Dánskom, ktoré trvali už od 14. storočia, kedy Grónsko a jeho územie prešli pod dánsku vládu a Dáni na ostrove založili prvé obchodné osady.

Ostrov, miestnymi ľuďmi nazývaný Krajina ľudí, má od roku 1979 samosprávu, ale formálne je stále súčasťou Dánska. Obyvatelia sú zmesou Inuitov ( Eskymákov) a Dánov. "My skrátka nepatríme do Európy, prehlasoval Motzfeldt, sme polárni ľudia, spriaznení s Inuitmi, ktorých domovom je Kanada, Aljaška a Sibír. Chceme si len určovať svoju budúcnosť sami."

Úloha to nie je ľahká. Skalnatý, hornatý a zaľadnený ostrov je asi päťdesiatkrát väčší ako Dánsko, ale má iba stotinu jeho obyvateľov. Deväť desatín územia je pokryté ľadovcom s hrúbkou 1.500 m. Bez ľadu je iba 20km široký pás pozdĺž západného a južného pobrežia. Pestovanie čohokoľvek je nemožné, význam z obchodného hľadiska má iba chov oviec. S výnimkou južnej časti sa celá krajina nachádza za polárnym kruhom. Ale aj v hlavnom meste Nuuk vychádza slnko v zime o 10 hod. a zapadá o 14 hod.

Pätina obyvateľov Grónska žije v Nuuku. Rovnako ako ostatné menšie mestá na ostrove ležia na západnom pobreží, ohrievanom teplými prúdmi Atlantiku. Naopak severný prúd zo Severného ľadového oceánu ochladzuje východné pobrežie natoľko, že je väčšinu roka neprístupné.

Grónsko má problémy s modernizáciou spoločnosti

Obyvatelia miest vedú väčšinou rozpoltený život medzi moderným a primitívnym životným štýlom. Práca v továrňach na spracovanie rýb, ktoré sú jediným priemyselným odvetvím ostrova, prilákala do miest veľa Inuitov. Rodiny, ktoré sa kedysi túlali ľadovou pustinou s harpúnami, kajakmi, psami a puškami, si dnes už kupujú potraviny v samoobsluhách, kam ich z Dánska privážajú mraziarenské lode. Ale tento dobre mienený rozvoj niečo stál. Počet samovrážd v Grónsku je najvyšší na svete a častý je aj alkoholizmus. Naviac veľká sexuálna sloboda, čiastočne pozostatok inuitskej tradície, so sebou nesie veľké rozšírenie pohlavných chorôb.

Aj keď je Grónsko závislé od dánskej pomoci, vedúci predstavitelia ostrova sú presvedčení, že by krajina bola schopná samostatnej existencie. Okolité loviská rýb sú bohaté na tresky a garnátov. Vzhľadom na dôležitosť rybolovu sú obyvatelia Grónska veľmi citliví na problémy životného prostredia. Bol započatý prieskum zásob ropy, zemného plynu a uránovej rudy. Boli objavené aj ložiská rúd niklu a kobaltu. Grónsko naviac hospodársky ťaží z americkej vojenskej základne v Qaanaaq, ktorá je súčasťou jadrového výstražného systému Spojených štátov ( ďalšia bývalá americká vojenská základňa v Kangerlussuaq bola roku 1992 odovzdaná grónskej vláde). Rastú príjmy z cestovného ruchu. Výletníci prilietajú do dedín na západnom pobreží vrtuľníkmi, pretože okrem miest je v krajine iba málo ciest, lovia ryby alebo peši či na saniach putujú po ľudoprázdnom vnútrozemí.

Sebadôvera ostrovanov má svoj vzor. Prvým Európanom, ktorý navštívil ostrov roku 982, bol Nór Erik Červený, a ten natoľko veril v budúcnosť Grónska, že sa tu usadil. Jeho statok Brattahlid je v súčasnosti turistickou atrakciou. Erik tiež pomenoval Grónsko ( Zelená krajina), pretože bol presvedčený, že toto pomenovanie bude príťažlivé pre prípadných osadníkov. Aj v skutočnosti bol vtedy ostrov zelenší ako dnes, dokonca tam rástli aj lesy, pretože podnebie bolo priaznivejšie. Erikov optimizmus priniesol ovocie. Roku 986 priplávalo na ostrov 35 lodí s nórskymi osadníkmi a tí tu založili kolóniu, ktorá prežila 500 rokov.

Mapa Grónsko


Zväčšiť mapu Grónsko

Od roku 1985 má Grónsko vlastnú zástavu.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Odkazy (http) v komentároch uvážime.