Svet dovoleniek bloguje

Svet dovoleniek Dovolenková sezóna leto 2011 vstupuje do svojej hlavnej fázy, práve keď spúšťame nový internetový portál pre cestovateľov a dovolenkárov. V mori internetových stránok zaoberajúcich  sa cestovaním a predajom zájazdov prinesie Svet dovoleniek prostredníctvom stránok svet-dovoleniek.sk  originálne riešenia a informnácie zo sveta cestovania, cestovného ruchu, cestovných kancelárií, skrátka všeličoho čo by mohlo zaujímať laickú ale aj odbornú verejnosť.

Približne pred rokom sme zahájili činnosť cestovnej agentúry Svet dovoleniek, keď sme otvorili kamenný obchod s ponukou zájazdov od všetkých významných cestovných kancelárií zo Slovenska "pod jednou strechou". Predajňa sa nachádza na Obchodnej ulici v Bratislave. Po jej úspešnom zavedení v klasickom prevedení "kamenného obchodu" prichádza čas na spustenie internetovej verzie, aby sme túto širokú ponuku dovoleniek sprístupnili aj internetovým záujemcom.

Potiaľto sa nič "originálne" nekoná. Podobných internetových cestovných agentúr existuje predsa množstvo, navyše neustále pribúdajú ďalšie a ďalšie. Niektoré prinášajú osobité a nové riešenia (pred nimi klobúk dole), ale prevažná väčšina len vytvára rôznym spôsobom nakombinované kópie niečoho, čo už na webe existuje. Ak má mať cestovná agentúra svoje miesto medzi organizátorom zájazdu (cestovnou kanceláriou) a zákazníkom (účastníkom zájazdu) mala by do tohto vzťahu priniesť nejakú vlastnú "pridanú" hodnotu a vytvárať si  korektné vzťahy s obidvomi stranami.

Ako chápeme vlastnú pridanú hodnotu + budovanie korektných vzťahov so zákazníkom a súčasne s obchodným partnerom (cestovnou kanceláriou) tu z pochopiteľných dôvodov nebudeme rozvádzať, ale to bude tým, v čom chceme priniesť "originálnosť" spomínanú vyššie. Prevádzkujeme cestovnú kanceláriu aj cestovnú agentúru a samozrejme aj osobne radi cestujeme a dovolenkujeme, čiže máme k dispozícii všetky tri uhly pohľadu. Vieme prečo a kde často dochádza k rôznym pokriveniam vzťahov a chybám a práve tam sa budeme zameriavať a tieto nedostatky odstraňovať.

Svet dovoleniek Budovanie webu svet-dovoleniek.sk bude nepretržitý proces. V súčasnosti spúšťame jeho prvú časť - cestovateľského sprievodcu krajiny sveta, kde prinášame informácie o krajinách zamerané na potreby cestovateľa (obyvateľstvo, politická situácia, stručná história, mena, kurzy, vízové podmienky a pod.). O niekoľko dní spustíme online vyhľadávací a rezervačný systém predaja zájazdov, ktorý už absolvuje záverečné testovanie. Pripravujeme samostatnú sekciu pre cenovo zvýhodnené zájazdy typu lastminute a first moment, ako aj doplnkové online služby v cestovnom ruchu - doprava (autobusy, letenky, trajekty požičovne automobilov), rezervácia hotelov (ak sa jedná len o ubytovanie v prípadoch služobných ciest a pod. - nie zájazdy), non-stop infoservis, to všetko pre potreby zákazníka.

Pre našich obchodných partnerov - cestovné kancelárie, ktoré zastupujeme - pripravujeme do budúcna množstvo zaujímavých podnetov a vlastnej iniciatívy na vylepšovanie spolupráce, partnerských vzťahov a zvyšovanie dôvery voči cestovným agentúram. Prvá perlička z našej dielne, ktorá by mala priniesť trojitý prospech t.j. klientovi, cestovke aj agentúre sa už začala
VEĽKÁ LETNÁ HRA O DOVOLENKY - Zbieraj vlajky a vyhraj 12 dovoleniek.

Severné Mariany malebné ostrovy v Tichomorí

článok publikovaný na - Severné Mariany

Obyvatelia vzdialeného Tichomorského súostrovia vo Filipínskom mori sú plnoprávnymi občanmi USA. Jedná sa o rovnaký druh samosprávneho územia Spojených štátov ako je Portoriko. Severné Mariany tvorí pätnásť ostrovov roztrúsených v Tichom oceáne medzi súostroviami Filipíny a Hawaii.

Severné Mariany

Oficiálny názov : Spoločenstvo ostrovov Severných Marián
Rozloha v km2 : 475
Počet obyvateľov : 54.000
Hlavné mesto : Garapan na ostrove Saipan
Politický systém : samosprávne spoločenstvo v politickej únii s USA
Mena : americký dolár
Jazyk : angličtina, čamorština, karolínština

Od roku 1947 existovalo poručenské územie Tichomorských ostrovov v západnom Pacifiku, ktoré OSN zverilo pod správu USA. Keď sa v 70. rokoch rozhodovalo o budúcnosti tohto súostrovia, jedna skupina ostrovov sa rozhodla na pridružení ku Spojeným štátom a nie pre úplnú nezávislosť. Tak sa roku 1978 ostrovy Severné Mariany stali pridruženým štátom USA s vnútornou autonómiou. Ešte užšie spojenie bolo nadviazané roku 1986, keď sa Severné Mariany stali slobodným štátom v politickej únii s USA. Tak získali obyvatelia Marián plné občianstvo Spojených štátov s nádejou, že by sa v budúcnosti mohli stať 51. štátom USA. Táto možnosť by prichádzala do úvahy po spojení Severných Marián s ostrovom Guam, ktorý je tiež samosprávnym územím Spojených štátov. Guam sa niekedy úvádza ako šestnásty ostrov Severných Marián. Roku 1990 OSN schválila zrušenie poručenského štatútu ostrovov.

Súostrovie tvorí 16 hornatých ostrovov a ostrovčekov, ktoré sú rozložené do oblúka 725 km dlhom. Nachádzajú sa na východ od severných Filipín. Všetky ostrovy sú sopečného pôvodu, napríklad Agrihan dosahuje nadmorskú výšku 959 m a Pagan má horúce pramene a činnú sopku, ktorá naposledy vybuchla v roku 1981.

Najvýznamnejšími ostrovmi sú Saipan, na ktorom sa nachádza hlavné mesto Garapan, kde žije 86 % obyvateľov. Ostrovy Tinian a Rota sú známe z bojov 2. svetovej vojny, kedy ich v roku 1944 dobyli Spojené štáty. Na obidvoch sú dosiaľ významné vojenské základne. Po vojne sa stal Saipan administratívnym centrom celého poručenského územia. Obyvatelia Marián z povojnovej situácie hospodársky ťažili.

Väčšinu z nich tvoria Čamorovia zmiešaného pôvodu, medzi ktorých predkami boli Filipínci a Španieli, ktorí ostrovy v rokoch 1668 - 1898 ovládali a pomenovali ich po španielskej regentke Mariane Rakúskej.

Pred 2. svetovou vojnou sa na Saipane a Tiniane intenzívne pestovala cukrová trstina, ale dnes sa poľnohospodárstvom ako aj rybolovom živí iba málo ostrovanov, nakoľko v marianských vodách lovia predovšetkým japonské a kórejské rybárske lode.

Polovica práceschopného obyvateľstva sa venuje cestovnému ruchu, ktorý zaisťuje väčšinu príjmov krajiny. Na Mariany prichádza ročne okolo 450.000 turistov, väčšinou z Japonska. Mnohí sa zaujímajú o pamiatky z 2. svetovej vojny. Pre Japonsko sa stali Mariany symbolom ich vlastnej hrôzy, pretože práve z Tinianu vzlietli v roku 1945 americké bombardéry s atómovými bombami určenými pre japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.

Mapa Severné Mariany


Zväčšiť mapu Severné Mariany



Nová Juhoslávia snahy zachrániť starú dobrú značku

Srbi, kritizovaní za krviprelievanie v občianskej vojne, ktorá prepukla po páde Titovej republiky, trvajú na tom, aby boli uznaní ako „Nová Juhoslávia“. Krajina južných Slovanov sa rozpadla, ale dve z bývalých členských krajín Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, Srbsko a Čierna Hora, sa teraz prehlasujú za právoplatných dedičov názvu Juhoslávia.

Juhoslávia

Oficiálny názov : Juhoslovanská zväzová republika
Rozloha v km2 : 102 350
Počet obyvateľov : 10 574 000
Hlavné mesto : Belehrad
Politický systém : republika
Mena : nový juhoslovanský dinár
Jazyk : srbčtina, chorvatčina, albánčina




Pre mnoho krajín však zostáva jej status nejasný väčšina vlád Srbsko a Čiernu Horu neuznáva. Veľká Británia síce názov Juhoslávia uznala pre spoločné označenie Srbska a Čiernej Hory, ale Spojené štáty „novú“ Juhosláviu vôbec neuznávajú. Žiadna krajina potom neuznáva „novú“ Juhosláviu ako nástupcu „starej“ Juhoslávie.

Keď v roku 1980 Tito zomrel, zanechal po sebe výsledok svojho celoživotného úsilia Socialistickú federatívnu republiku Juhosláviu. Bola to federácia šiestich republík s rozlohou 255.000 km2 s 23 mil. obyvateľov.

Iba 70 rokov po svojom ustanovení ako Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov má dnešná Juhoslávia menej ako polovicu územia a obyvateľstva ako v roku 1980. Krajina sa rozdelila na päť nezávislých krajín a od roku 1992 v Juhoslávii zostalo iba Srbsko a Čierna Hora. Je otázkou, či proces delenia skončil natrvalo.

Napríklad muslimskí Albánci, ktorí tvoria 90 % obyvateľov Kosova, žiadajú úplnú nezávislosť. V tom čase bolo Kosovo ovládané Srbskom. Belehradská vláda sa snažila zabrániť rozdeleniu Juhoslávie vojenskou silou, najprv v Slovinsku, neskôr v Chorvátsku a nakoniec v Bosne a Hercegovine, ale výsledkom jej úsilia boli iba vojny, medzinárodné sankcie a vlastná izolácia.

Národnostné napätie sa prejavovalo aj počas Titovho života: Tito však dokázal s etnickými skupinami obratne manipulovať. Aj keď sám bol Chorvát, neváhal prenasledovať chorvátskych nacionalistov. V 80. rokoch však začali nadobúdať na dôležitosti národnostné sily, ktoré nakoniec zredukovali Juhosláviu na Srbsko a Čiernu Horu.

Srbi zrušili autonómiu Kosova a diskriminácia na trhu práce a v školstve sa dotkla 90 % albánskeho obyvateľstva. Odporcovia boli uväznení. Albánci vybudovali paralelné neoficiálne štruktúry a pozorovatelia si začali klásť otázku, na ako dlho môžu Srbi zabrániť vzbure v oblasti.

Ale srbskí politici videli v Kosove skôr príležitosť ako hrozbu. Oslavy 600. výročia bitky na Kosovom poli v roku 1989 sa niesli v znamení triumfalizmu viac, ako pripomienku historickej porážky, po ktorej nasledovalo 500 rokov tureckej nadvlády. Prominentný účastník osláv Miloševič vynášal srbskú kartu, čo nakoniec viedlo k rozpadu federácie.

Aj bez toho by však pravdepodobne Chorvátsko požadovalo úplnú nezávislosť. Miloševičov príchod na čelo srbského štátu rozhodnutie Záhrebu urýchlil. Vyzdvihovanie srbských dejín vyvolalo obavy, ktoré sa Titovi darilo potlačiť. Obidve strany sa navzájom podozrievali. Spomienky na vojnové zverstvá fašistických Chorvátov proti Srbom zjednotili Srbov, keď Bonn nabádal Európsku úniu uznať nezávislé Chorvátsko.

Napriek tomu že nepriatelia zobrazujú Miloševiča ako veľkosrbského obra, vyhliadky na veľké Srbsko počas jeho vlády veľmi poklesli. Srbi v Chorvátsku a aj Bosna a Hercegovina je stále menej závislá na Belehrade, čo posilňuje izoláciu zvyšku Juhoslávie.

Aj vo veľmi zmenšenom štáte existujú veľké rozdiely v životnej úrovni. V Kosove je nezamestnanosť omnoho vyššia a príjem na hlavu výrazne nižší ako v Srbsku. Kosovo napokon bolo vždy najchudobnejšou oblasťou bývalej Juhoslávie. Ešte pred rozpadom federácie hospodársky zaostávalo, naproti tomu napr. Slovinsko bolo najbohatšou republikou.

Jednou z príčin hospodárskych rozdielov v bývalej federácii je nerovnomernosť prírodných zdrojov. Ale svoju rolu zohráva aj diskriminácia 2 mil. etnických Albáncov žijúcich pod srbskou nadvládou.

Pre vtedajšiu Juhosláviu boli z prírodného hľadiska charakteristické tri odlišné oblasti. Nížinný, miestami pahorkatý sever zaberajú prevažne úrodné pôdy sútokovej oblasti dolného povodia Sávy, Drávy, Dunaja, Tisy a Moravy. To je obilnica Juhoslávie, kde sa pestuje predovšetkým pšenica, slnečnica, cukrová repa, zelenina a ovocie.

Južná a juhovýchodná časť krajiny tvorí rozsiahly a členitý horský reliéf Dinárskych hôr. Toto územie v lete väčšinou suché, iba so sporadickou vegetáciou, s hlbokými kaňonmi je príťažlivé na turistiku, ale jeho hospodársky význam je malý.

Juhozápadná časť štátneho územia zasahuje na pobrežie Jadranu, ktoré svojou prírodou, klímou, morom a architektúrou zaručuje prílev turistov a rekreantov. Je významné aj ekonomicky, pretože sú tam aj dva veľké prístavy – Bar a Kotor. Táto oblasť býva rovnako ako juhovýchod krajiny občas zasiahnutá silnými zemetraseniami, ktoré spôsobujú veľké hospodárske škody. V krajine sa nachádzajú veľké ložiská nerastných surovín, predovšetkým rúd medi, olova, zinku, antimónu, bauxit a magnezit. Napriek dostatočným zásobám uhlia však Juhoslávia zostáva závislá na dovoze surovín, najmä ropy a ropných výrobkov, pretože vlastné zdroje pokrývajú iba štvrtinu spotreby krajiny.

Túto slabinu využila Rada bezpečnosti OSN a Európska únia, keď vyhlásili proti Srbsku a Čiernej Hore sankcie ako odvetu za etnické čistky, ktoré Srbi robili v oblastiach obývaných bosenskými Moslimami. Hospodárska blokáda mala za cieľ ekonomicky zlomiť Juhosláviu, ktorá bola obvinená z vyvolania občianskej vojny, pomôcť ostatným štátom a dosiahnuť mierové urovnanie v Bosne a Hercegovine.

Sankcie Srbov presvedčili, že celý svet sa obrátil proti nim a že ich národ je ohrozený. Miloševič dosiahol čiastočného uvolnenia, keď prestal podporovať bosenských Srbov a podporil snahy vedené Američanmi nájsť trvalý mier. Mierová zmluva podpísaná v roku 1995, podľa ktorej sa bosenská Republika Srbská stala časťou Bosny a Hercegoviny, dala novú nádej na ukončenie takmer štyri roky trvajúcej krutej občianskej vojny. Tieto sankcie spôsobili Srbsku vážne problémy a nakoniec prinútili Miloševiča skončiť s podporou bosenských Srbov a zmieriť sa s tým, že zostanú občanmi Bosny a Hercegoviny.

V roku 1996 boli sankcie zrušené. V tom čase ale už Miloševičov vplyv klesal. Začiatkom roka 1997 bol donútený priznať, že výsledky nedávnych volieb boli sfalšované a že v skutočnosti zvíťazila opozícia. Nakoniec skončil ako vojnový zločinec stíhaný a súdený medzinárodným tribunálom v Haagu za vojnové zločiny. Idea Novej Juhoslávie sa rozplynula, Čierna Hora a Srbsko sú samostatnými štátmi podobne ako Chorvátsko, Slovinsko, Kosovo ( čaká sa na medzinárodné uznanie ) a Macedónsko.

Mapa Juhoslávia


Zväčšiť mapu



Macao v plnom rozkvete

článok publikovaný na - Macao v plnom rozkvete

Posledný výbežok bývalej portugalskej koloniálnej ríše je dnes v plnom rozkvete. Macao je od 20.decembra 1999 jednou z osobitných administratívnych oblastí Čínskej ľudovej republiky. Pred týmto dátumom bolo Macao spravované Portugalskom vyše 400 rokov a je považované za prvý prístav a poslednú európsku kolóniu v Číne.

Macao   Macao, domovom obrázku je Wikipédia

Oficiálny názov : Anmen
Rozloha v km2 : 28,3
Počet obyvateľov : 541 200
Hlavné mesto : Macao
Politický systém : špeciálna autonómna oblasť ČĽR
Mena : macauská pataca
Jazyk : čínština, portugalčina, angličtina


Bývalá portugalská enkláva Macao na pobreží Číny udivuje niekoľkými protikladmi. Aj keď 95 % obyvateľov sú Číňania, všade je vidieť portugalský kultúrny vplyv. Niekedy sa čínske a portugalské tradície obdivuhodným spôsobom miesia a vzniká nový a unikátny kultúrny fenomén.

Macao leží na poloostrove vybiehajúcom z čínskej provincie Guangdong a na dvoch malých ostrovčekoch Taipy a Colôane , ktoré sú spojené komunikáciou vedúcou po hrádzi a cez most. V krajine nieje letisko, takže väčšina návštevníkov prichádza trajektom cez Hongkong, ktorý sa nachádza 70 km na východnom brehu ústia Perlovej rieky, na opačnom brehu.

Macao je územie s najvyššou hustotou zaľudnenia na svete, žije tu takmer 19.000 ľudí/km2. Od roku 1521 využívali Portugalci Macao ako obchodnú stanicu. Roku 1557 ho obsadili a naďalej užívali ako základňu pre obchod a misionársku činnosť v Číne. Roku 1885 Čína formálne uznala portugalskú správu tohto územia, ktorá tak trvala až do roku 1974, kedy bolo Macao definované ako čínske územie pod portugalskou správou.

Roku 1987 Portugalsko súhlasilo s navrátením územia Číne. Bol určený oficiálny termín odovzdania 20. dec.1999 a učinené opatrenia, ktoré majú zaistiť autonómiu Macaa vrátane práva obyvateľov voliť svojich miestnych zástupcov a slobodne cestovať. Číňania sa taktiež zaviazali rešpektovať miestnu kultúru, hospodársky a sociálny systém na 50 rokov od začiatku čínskej vlády. Funguje princíp jedna krajina dva sstémy. Čína zabezpečuje zahraničnú politiku a obranu, inak má územie Macao vysoký stupeň autonómie.

Macao nebolo nikdy schopné súperiť s obchodne vyspelým Hongkongom a veľa rokov zostávalo vzdialeným a zabudnutým výbežkom s hospodárstvom založeným na hazardných hrách. Ale v polovici 70. rokov sa z Macaa stalo prosperujúce priemyselné a obchodné stredisko. Vyrábajú sa tam hračky, konfekcia, umelé kvetiny a ohňostroje, všetko veľmi lacno, pretože mzdy tisícok utečencov z Číny sú nízke. Recept na úspech je podobný, aký používa Hongkong. Lacná pracovná sila, nevídaná pracovitosť, ochota pracovať nepretržite, jednoduché výrobky vyrábané vo veľkom.

Mapa Macao


Zväčšiť mapu Macao

Nepriateľom rozvoja cestovného ruchu v tejto oblasti je pomerne vysoká zločinnosť, v krajine vládnu gangy ovládajúce kasína a značnú časť obchodnej činnosti. Macao je malá trhová ekonomika, veľmi otvorená a liberálna, s voľným pohybom kapitálu, ktorý vyplýva z dlhej histórie slobodného prístavu. Oficiálna mena používaná v Macao je Pataca s väzbou na HongKongský dolár. Macao je súčasťou Svetovej obchodnej organizácie. Dôležitosť majú textilný priemysel a výroba ohňostrojov, hračky, elektronické výrobky, batérie a umelé kvety, bankovníctvo a stavebníctvo.

Vláda má pred sebou viacero problémov najmä v sociálnej oblasti, kde systém zaostáva za svetovými priemermi. Úroveň gramotnosti sa má zvýšiť nové opatrenia v oblasti bezplatného školstva pre deti od 5 do 15 rokov. Vysoké školstvo je zastúpené univerzitou, ktorej úroveň sa neustále zlepšuje. V oblasti zdravotníctva disponuje Macao tromi lôžkami, dvoma doktormi a dvoma sestrami na tisíc obyvateľov, čo je tiež pod európsky priemer, aj keď na Áziu slušný výsledok. Dôležitosť zdravia a vzdelania v časoch neustále sa objavujúcich nových technológií, počítačov sú pre schopnosť naďalej udržateľnej vysokej produkcie miestneho obyvateľstva nevyhnutné.



Grónsko hľadá svoje miesto v súčasnom svete

Najchladnejšie obývané územie sveta dovoleniek, ktoré jeho obyvatelia nazývajú krajina ľudí, hľadá svoje miesto v súčasnom svete. Najväčší ostrov na svete Grónsko meria cez 2.175.000 km² a okrem 15% je celá rozloha ostrova pokratá ľadovcom. Ten miestami dosahuje až tri kilometre hrúbky. Po južnom kontinente Antarktíde je to druhé najľadovatejšie miesto sveta.

článok publikovaný na - Grónsko hľadá miesto vo svete

Grónsko   Grónsko, domovom obrázku je Catai.es

Oficiálny názov : Kalaallit Nunaat
Rozloha v km2 : 2 166 086
Počet obyvateľov : 58 000
Hlavné mesto : Nuuk
Politický systém : samosprávna časť Dánska
Mena : dánska koruna
Jazyk : grónština, dánština

Roku 1985 Európske spoločenstvá stratili polovicu svojej rozlohy, keď sa Grónsko rozhodlo organizáciu opustiť ako prvé územie od jeho založenia. Toto politické gesto najväčšieho ostrova na svete odráža rozhodnutie jeho obyvateľov kráčať samostatnou politickou a hospodárskou cestou.

Hráč na harmoniku a luteránsky kňaz Jonathan Motzfeldt, predseda vlády, ktorý odtrhol krajinu od ES, usiloval, aby Grónsko pretrhlo politické a hospodárske putá s Dánskom, ktoré trvali už od 14. storočia, kedy Grónsko a jeho územie prešli pod dánsku vládu a Dáni na ostrove založili prvé obchodné osady.

Ostrov, miestnymi ľuďmi nazývaný Krajina ľudí, má od roku 1979 samosprávu, ale formálne je stále súčasťou Dánska. Obyvatelia sú zmesou Inuitov (Eskymákov) a Dánov. "My skrátka nepatríme do Európy, prehlasoval Motzfeldt, sme polárni ľudia, spriaznení s Inuitmi, ktorých domovom je Kanada, Aljaška a Sibír. Chceme si len určovať svoju budúcnosť sami."

Úloha to nie je ľahká. Skalnatý, hornatý a zaľadnený ostrov je asi päťdesiatkrát väčší ako Dánsko, ale má iba stotinu jeho obyvateľov. Deväť desatín územia je pokryté ľadovcom s hrúbkou 1.500 m. Bez ľadu je iba 20km široký pás pozdĺž západného a južného pobrežia. Pestovanie čohokoľvek je nemožné, význam z obchodného hľadiska má iba chov oviec. S výnimkou južnej časti sa celá krajina nachádza za polárnym kruhom. Ale aj v hlavnom meste Nuuk vychádza slnko v zime o 10 hod. a zapadá o 14 hod.

Pätina obyvateľov Grónska žije v Nuuku. Rovnako ako ostatné menšie mestá na ostrove ležia na západnom pobreží, ohrievanom teplými prúdmi Atlantiku. Naopak severný prúd zo Severného ľadového oceánu ochladzuje východné pobrežie natoľko, že je väčšinu roka neprístupné.

Grónsko má problémy s modernizáciou spoločnosti

Obyvatelia miest vedú väčšinou rozpoltený život medzi moderným a primitívnym životným štýlom. Práca v továrňach na spracovanie rýb, ktoré sú jediným priemyselným odvetvím ostrova, prilákala do miest veľa Inuitov. Rodiny, ktoré sa kedysi túlali ľadovou pustinou s harpúnami, kajakmi, psami a puškami, si dnes už kupujú potraviny v samoobsluhách, kam ich z Dánska privážajú mraziarenské lode. Ale tento dobre mienený rozvoj niečo stál. Počet samovrážd v Grónsku je najvyšší na svete a častý je aj alkoholizmus. Naviac veľká sexuálna sloboda, čiastočne pozostatok inuitskej tradície, so sebou nesie veľké rozšírenie pohlavných chorôb.

Aj keď je Grónsko závislé od dánskej pomoci, vedúci predstavitelia ostrova sú presvedčení, že by krajina bola schopná samostatnej existencie. Okolité loviská rýb sú bohaté na tresky a garnátov. Vzhľadom na dôležitosť rybolovu sú obyvatelia Grónska veľmi citliví na problémy životného prostredia. Bol započatý prieskum zásob ropy, zemného plynu a uránovej rudy. Boli objavené aj ložiská rúd niklu a kobaltu. Grónsko naviac hospodársky ťaží z americkej vojenskej základne v Qaanaaq, ktorá je súčasťou jadrového výstražného systému Spojených štátov ( ďalšia bývalá americká vojenská základňa v Kangerlussuaq bola roku 1992 odovzdaná grónskej vláde). Rastú príjmy z cestovného ruchu. Výletníci prilietajú do dedín na západnom pobreží vrtuľníkmi, pretože okrem miest je v krajine iba málo ciest, lovia ryby alebo peši či na saniach putujú po ľudoprázdnom vnútrozemí.

Sebadôvera ostrovanov má svoj vzor. Prvým Európanom, ktorý navštívil ostrov roku 982, bol Nór Erik Červený, a ten natoľko veril v budúcnosť Grónska, že sa tu usadil. Jeho statok Brattahlid je v súčasnosti turistickou atrakciou. Erik tiež pomenoval Grónsko ( Zelená krajina), pretože bol presvedčený, že toto pomenovanie bude príťažlivé pre prípadných osadníkov. Aj v skutočnosti bol vtedy ostrov zelenší ako dnes, dokonca tam rástli aj lesy, pretože podnebie bolo priaznivejšie. Erikov optimizmus priniesol ovocie. Roku 986 priplávalo na ostrov 35 lodí s nórskymi osadníkmi a tí tu založili kolóniu, ktorá prežila 500 rokov.

Mapa Grónsko


Zväčšiť mapu Grónsko

Od roku 1985 má Grónsko vlastnú zástavu.